Vždy som mal okolo seba veľa kamarátov , hrávali sme hlinené guličky , strieľali sme sa s jarabinou – to som musel mame vždy „čmajznúť“  dutú rúčku z mechanickej metly. Na dvore, kde sme sa hrávali, nás bolo vždy veľa , na pieskovisko som vždy doniesol veľa „angličákov“ – malých kovových autíčok a hrali sme sa. Prečo veľa no preto, že mnohí chlapci nemali svoje, tak som im požičal, aby sme sa mohli hrať všetci. Už od mala som rád robil ľudom okolo seba radosť. Niekedy sa mi všetky autíčka ani nevrátili späť , buď skončili niekde v piesku zasypané alebo som ich niekomu daroval. Neskôr som si uvedomil, že dávať je v živote dôležité. A nielen materialne, ale aj duševne. Rád vyčarujem ľuďom úsmev na tvári.

Chalani mi tie moje dary opätovali, aj keď nie materiálne, ale dobrou veselou partiou alebo iným chlebom od nich z domu ako som mal doma ja. Všetci sme mali z toho radosť a zábavu.

Bolo a je pre mňa veľkým potešením, keď môžem vyčariť úsmev druhým na tvári ...či už je to len tak, dobrou radou, vyriešením ich požiadavky alebo problému. Môžme byť dobrá partia.

Osobné vzťahy, kamarátstvo, priateľstvo, lásku dávam na prvé miesto, ostatné príde ani neviete ako.

Príďte k nám čo i len po radu a rád vám vyčarím úsmev na tvári. A kto sa nebojí toho aj na motorke preveziem 🙂